Útok na indických turistov a útok následná indická eskalácia
Dňa 22. apríla bolo v Pahalgame, v Indiou okupovanom Kašmíre, zabitých 26 ľudí a zranených najmenej 12 ďalších ľudí. O tomto útoku nie je veľa informácií, dokonca sa ani nevie kto ho skutočne vykonal. K zodpovednosti za útok sa prihlásila Kašmírska skupina “The Resistance Front“, ale o pár dni to odvolali. Už v minulosti India viac krát využila “false flag“ útoky, aby očiernila mená skupín, ktoré bojujú za právo sebaurčenia Kašmíru alebo aby ich použili ako zámienku na posilnenie represií a upevnenie osadníckeho kolonializmu v Kašmíri.
Následne po tomto útoku, Indická vláda obvinila Pakistan z podpory “teroristických skupín“ v Indii okupovanom Kašmíre. Najbližšie dni začalo napätie medzi Indiou a Pakistanom rásť. Boli zrušené rôzne zmluvy medzi týmito dvomi krajinami, predovšetkým z iniciatívy Indie. Spoločná kordónová a pátracia operácia bola iniciovaná indickou armádou, polovojenskými silami a políciou Džammu a Kašmír. V Pahalgame bolo zavedené dočasné obmedzenie pohybu a v najbližších dňoch došlo aj k stretom kašmírskych skupín a silových zložiek Indie. Tiež došlo aj k rôznym stretom medzi pakistanskými a indickými vojakmi.
Táto, predovšetkým Indická, eskalácia dospela až k indickému útoku na pakistanský Kašmír s názvom “Operácia Sindoor“, kde India mala údajne “zasiahnuť teroristickú infraštruktúru v Pakistane“ – podoba s propagandistickou líniou sionistov nie je náhodná. V skutočnosti ale India zasiahla civilné miesta (vrátane mešity), kde zabili a zranili desiatky ľudí. Okrem iného, indická armáda použila pri svojom útoku na Pakistan drony Harop MK-2 vyrobené sionistickým režimom.
Indická vojenská okupácia a osadnícky kolonializmus v Kašmíri
Čo sa teda konkrétne deje v Kašmíri? Ide o klasický príklad vojenskej okupácie a osadníckeho kolonializmu. Región Kašmíru bol historicky nezávislý, no od roku 1586 sa dostal pod vládu rôznych ríš a v roku 1846 britská koloniálna správa predala Kašmír hinduistickej dynastii Dogrov. Táto dynastia vládla prevažne moslimskej populácii, ktorú utláčala, čo vyvolávalo v najbližšie desaťročia odpor lokálnej populácie. Po rozdelení Britskej Indie v roku 1947 mal kašmírsky vládca rozhodnúť, či sa pridá k Indii alebo Pakistanu. Keď v oblasti Púnč vypuklo moslimské povstanie, vládca ho krvavo potlačil a spustil brutálny masaker, pri ktorom boli systematicky vyzabíjali alebo vyhnali desaťtisíce moslimov. V reakcii na masaker vtrhli do Kašmíru ozbrojení moslimovia z pohraničných oblastí, na čo kašmírsky maharadža požiadal o pomoc Indiu, ktorá vojensky zasiahla výmenou za podpis “Zmluvy o pričlenení“ k Indií. Tá ale predpokladala referendum o budúcnosti Kašmíru – to sa však nikdy neuskutočnilo.
Od roku 1951 India upevnila svoju moc a volebné procesy v Kašmíre boli zmanipulované a umožňovali účasť len proindickým stranám. Kvôli stúpajúcemu odpor voči indickej nadvláde, bola India donútená urobiť jemnú koncesiu a dala regiónu Džammu a Kašmír de facto autonómny status, aj keď to nemení charakter Indickej okupácie. Článok 370 Indickej ústavy uvádza: „Indická ústava udeľuje Džammu a Kašmíru osobitný autonómny status. Poskytuje štátu jeho vlastnú ústavu, samostatnú vlajku a autonómiu nad vnútornými záležitosťami. Tento článok zakazuje ľuďom mimo štátu kupovať tam pozemky alebo majetok.“. Táto situácia sa zmenila v roku 2019, kedy India zrušila článok 370, čím ukončila autonómiu Kašmíru. Tieto zmeny prebehli v mene “turizmu“, “rozvoja“ či “bezpečnosti“, ale skutočne ide o pokus Indie kolonizovať Kašmír a zmeniť demografiu v prospech hindov (je dôležité spomenúť že ako pri sionizme, Indický štát využíva náboženstvo na odôvodnenie kolonizácie a získanie podpory pre túto kolonizáciu).
Pred rokom 2019, sme mohli vidieť rôzne formy vražadenia a utláčania kašmírskych civilistov, ale od teraz pozorujeme každým rokom zväčšené štátom sponzorované vysťahovania a búrania domov moslimov, aby sa na ich miesta mohli nasťahovať hindovia. Môžeme pozorovať aj vzrast indických podnikov, ktoré priamo benefitujú z kolonizácie a okupácie. Rovnako sú zhoršované pracovné podmienky pre moslimov, aby sa na ich miesta nasťahovali hindovia. Od roku 2019 sa India postarala o radikálny nárast turistického sektora. Zatiaľ čo Kašmírčania čelia útlaku a násiliu, turisti pomáhajú normalizovať okupáciu. Pôda je zabavovaná aj na výstavbu turistickej infraštruktúry, čo ničí prírodu a vytláča miestnych moslimov z ich domovov.
Postoj marxistov v tejto situácií
Znamená to teda že by sme sa mali postaviť na stranu Pakistanu? Je dôležité si uvedomiť že obe krajiny India a Pakistan Kašmír okupujú v rozpore s vôľou kašmírskeho ľudu. Nie len to – konajú tak v záujme vlastných majetných tried (veľkostatkári, kapitalisti a kompradori – sprostredkovatelia zahraničného kapitálu) a zahraničného kapitálu, v ktorého područí oba štáty sú. O triednej situácii v súčasnej Indii sa píše bližšie napr. v tomto dokumente. Situácia v Kašmíri je možno odlišná od tej v Západnom brehu v Palestíne, no rozhodne sa s ňou rýmuje. Tak ako v Palestíne, aj v Kašmíri čelia nemajetné triedy – pracujúci, roľníci, … – koloniálno-osadníckemu útlaku, etnickým čistkám a vojnovému besneniu nacionalistov, ktorých vyzbrojuje sionistický režim, pričom autority regiónu sú len kolaborujúcimi bábkami okupantov. Sú to preto jedine pracujúce masy Kašmíru a ich právo na sebaurčenie, za ktoré sa v tejto situácii postaviť. Len ony rozhodnú či budú súčasťou Indie, Pakistanu alebo budú vystupovať ako samostatná entita. Je tiež dôležité podotknúť že skutočné právo na sebaurčenie Kašmírskeho ľudu bude jedine dosiahnuté po zvrhnutí semi-koloniálnych systémov ako Indie, tak i Pakistanu.
Záver
Zdrojom všetkého násilia v osadníckej kolónii je v konečnom dôsledku štát-kapitál, ktorý organizuje tento osadnícky koloniálny projekt. Tento projekt nielenže ohrozuje životy Kašmírčanov, ale aj životy svojich vlastných občanov. Preto si treba uvedomiť že za incident čo sa odohral 22. apríla v Pahalgame nesie zodpovednosť Indický štát, či už išlo o útok Kašmírskych skupín alebo či už išlo o “false flag“ útok. Indická agresia v Kašmíri a stupňovanie ich praktík osadníckeho kolonializmu dokazuje centrálnosť palestínskeho boja v celosvetovom boji proti imperializmu. Zároveň osud Kašmíru i Palestíny dokazuje, že bez celosvetového boja proti kapitalistickým štátom ako je aj ten slovenský, nie je možné dosiahnuť oslobodenia utláčaných tried. Prečo? Lebo tieto štáty – či ten slovenský alebo aj štáty globálneho juhu, ktoré sú súčasťou ľavicou toľko ospevovaného BRICSu – sa vo svojich ťaženiach navzájom podporujú. Len budovaním medzinárodnej solidarity a vzájomnej pomoci, budovaním revolučného frontu môžeme zastaviť túto špirálu.
