Oslavovať víťazstvo nad fašizmom v Moskve je symbolickým dôkazom, ako málo slová „víťazstvo nad fašizmom“ znamenajú 80 rokov po konci Druhej svetovej vojny. Režim v Ruskej federácii nemusí spĺňať učebnicovú definíciu fašizmu na to, aby sa ukázalo, ako povrchný je deklarovaný antifašizmus (pro-) vládnych politikov a ich dezorientovaných podporovateľov. Rovnako povrchný je deklarovaný antifašizmus tých, čo sú dnes v Bratislave na Gottku. Totiž len ťažko možno protestovať proti väzbám Ficovej vlády na „ruSSko“, keď organizátorský tím na týchto protestoch veselo vyvesuje vlajku sionistických okupantov a páchateľov genocídy.
Antifašizmus neznamená „som proti ľuďom, ktorých nemám rada“, ani zmätené a detinské „stojím na strane Harryho proti Voldemortovi“. Antifašizmus je zásadový postoj, ktorý si nevyberá. Antifašizmus je však trochu nepresný pojem. Totiž: Fašizmus je stav kapitalizmu, kedy (veľko)kapitál a štát splývajú v jedno viac než obyčajne tak, aby boli ochránené záujmy kapitálu aj za najvyššiu humanitárnu cenu. Problém je, že toto je veľmi konkrétny bod vo vývoji kapitalistického systému – bod, ku ktorému vedie určitá cesta. Aby antifašizmus niečo znamenal, musí sa stavať nie len proti fašizmu, ale i fašizácii: proti obmedzovaniu práv a slobôd (lebo i keď je to výbeh daný štátom, je stále lepšie pre organizovanie sa nečeliť otvorenej perzekúcii), proti stupňovaniu dozoru štátu-kapitálu (konzervatívna legislatíva; Google, Palantir, Meta, …), proti imperializmu, ktorým kapitál okrem iného testuje nástroje útlaku, ktoré môže predať imperialistickým štátom na útlak domáceho obyvateľstva (čo momentálne robí sionistická okupácia v Palestíne v bezprecedentne monštróznej mierke; a zasa Ukrajina je laboratóriom kde sú testované metódy boja s dronmi).
Vladna koalícia evidentne stojí na strane fašizácie na plnej čiare. Nie len, že podporuje genocídu v Palestíne a kupuje zbraňové systémy vyvinuté práve pre potreby tejto genocídy. Vládna koalícia zároveň živí sociálny šovinizmus – nevraživosť, neznášanlivosť, ale i mináčovský nacionalizmus, ktorý logicky prerastá do ľudáckych rozmerov. Lenže opozícia, ktorá sa nebojí spolčovať sa s wannabe klérofašistami z KDH, ktorá stojí na strane genocídy, a ktorej ekonomický program udrie proti záujmom pracujúcich aspoň tak silno ako ten vládny – taká opozícia tiež nie je hrádzou proti fašizmu. Ak je fašizmus nástrojom kapitálu, tak antifašizmus musí byť nevyhnutne antikapitalistický. A toto je niečo, čo pravica ale ani ľavica nechce a nedokáže ponúknuť.
Dnes nie je čo oslavovať.
Kvety na pomníkoch sú výsmechom tým, ktorí miesto kytíc držali v rukách zbrane. Hlavne, ak ich pokladáte spolu s Ficom, Uhríkom, či Nočnými vlkmi. Nechajme im pomníky – tento boj o symboliku je, žiaľ, prehraný. Jediný efektívny spôsob, ako si uctiť pamiatku boja proti fašizmu, je organizovať sa.
Pridaj sa k nám a pomôž tak vytvoriť Front, ktorý bude schopný stáť na strane utláčaných, tvárou v tvár rastúcej hrozbe fašizmu.
