Už dva roky trvá intenzifikácia genocídy, ktorú pácha sionistický okupačný projekt „Izrael“ na palestínskom ľude v Gaze. Dva roky sa deň čo deň preukazuje, že medzinárodné právo znamená to, čo povie USA a nie je žiaden štát (s výnimkou zbedačeného no odhodlaného Jemenu), ktorý by vykonal konkrétne kroky vedúce k zastaveniu zverstiev, ktorých rozsah a intenzita nemajú obdoby v dejinách ľudstva. V snahe prelomiť 18 rokov trvajúcu neoprávnenú námornú blokádu Gazy tak začiatkom septembra vyplávali nie armády „demokratického Západu“, ale dobrovoľnícka Globálna flotila Sumud – Nezlomnosť.
Flotila pozostáva z dobrovoľníctva z vyše 40 krajín celého sveta, od zdravotníckeho personálu po bežných pracujúcich. Sionistický režim sa flotilu pokúsil zastrašiť ešte predtým, než stačila oboplávať Sicíliu – v Tuniských vodách zasiahli drony sionistov lode flotily. Terorizácia dronmi flotilu sprevádzala celú plavbu až do jej ilegálneho prerušenia v medzinárodných vodách okupačnou armádou „Izraela“.
Ide o neoprávnený zásah – akt pirátstva – v medzinárodných vodách, ktorého sa tento genocídny režim dopustil aj v prípade Flotily slobody. Sionisti teda uniesli posádku flotily Sumud na okupovanú pôdu, kde ich obvinili z neoprávneného vniknutia do „Izraela“ a z podpory terorizmu. Medzi týmito zadržanými predstaviteľmi svedomia ľudstva boli okrem iných aj Peter Švestka zo Slovenska a Šárka Přikrylová z Česka. Kým Šárku vyhostili do Jordánska, časť zadržaných – spolu s Gretou Thunberg – bola deportovaná do Grécka.
Včera na poludnie sa členka Frontu dozvedela z jedného článku, že ďalšia časť posádky má byť deportovaná na Slovensko. Vďaka službe FlightRadar24 sa nám podarilo zistiť čas príletu armádneho lietadla s odletom z letiska Eilat. Bolo zrejmé, že ide o let zmienený v článku – túto správu, no bez času príletu, potvrdilo Ministerstvo zahraničných vecí len hodinu pred príletom. Vďaka včasnému vypátraniu času príletu sa tak podarilo mobilizovať ako členky Frontu, tak i kolektív Včera bolo neskoro. A tak sme na posádku – odetú len vo väzenskom pyžame a gumených žabkách, v jednom prípade v improvizovanom hidžábe z trička spoluväzňa, bez peňazí a s telefónmi vyhodenými do Stredozemného mora – čakali spoločne.
Na termináli C bratislavského letiska sme však neboli jediným uvítacím výborom. S cieľom spraviť si PR fotku si na posádku počkal aj minister Juraj Blanár. Ten sa snaží prezentovať deportáciu posádky práve na Slovensko ako ukážkovú prácu diplomacie slovenského štátu. Lenže načo je „medzinárodný rešpekt“, ktorým sa Blanár chváli, keď jeho vláda naďalej zastáva v otázke genocídy len vlažné stanoviská a jeho stranícki kolegovia kúpili od sionistov zbrane za vyše pol miliardy?
Ale biedne sú na tom aj iné štáty. Od „svojich“ veľvyslanectiev dostalo členstvo posádky len fľašu vody. Keďže vonku bolo okolo 10 stupňov a posádka bola prepustená v zásade v pyžame, hneď sme topánky vymenili za žabky, dali sme im svetre a čo chýbalo bolo promptne vyzbierané vďaka bleskovej zbierke kolektívu Včera bolo neskoro. Aby sme však nekrivdili, Američania dostali aj neúplný zoznam odletov domov z letiska vo Viedni. Nebyť odvozu vďaka členstvu Včera bolo neskoro, americká časť posádky by sa domov dostávala len ťažko. Holandskej časti posádky zabezpečilo veľvyslanectvo nocľah, no bez asistencie, a tak sme im s ubytovaním pomohli my.
Na spoločnej večeri nám rozprávali o plavbe a podmienkach, v akých boli držaní a držané. Oni mali večeru problém zjesť lebo boli po piatich dňoch vo väzení vyhladovaní, my sme mali problém večeru zjesť kvôli tomu, čo sme sa dopočuli. Od neustáleho zastrašovania zbraňami namierenými do tváre, držania v preplnených klietkach o 40 ľuďoch, opakovaných razií v celách každé dve hodiny, vystavovania neznesiteľnej zime i teplu, až po odopieranie inzulínu, lebo „pre zvieratá doktora nemajú“. Jeden zo zadržaných si kvôli silno utiahnutým putám necíti ruky doteraz. Podľa slov Ministerstva zahraničných vecí SR však bola zadržaným „poskytovaná primeraná starostlivosť“.
Avšak ako samotné – stále nezlomné – členstvo flotily zdôrazňuje, toto je nič oproti holokaustu, ktorý pácha sionistická okupácia na ľude Palestíny dnes už dva celé roky. Toto nezačalo 7. októbra, ale založením okupačného projektu, ktorého nevyhnutnou súčasťou je etnická čistka pôvodného obyvateľstva. Kým bude existovať sionistický etnoštát, táto genocída biblických rozmerov bude pokračovať. Je našou povinnosťou usilovať sa o blokády dodávok zbraní a štrajky pracujúcich i študentstva tak, aby boli štáty nútené prehodnotiť, ako veľmi sa im oplatí podporovať tento besný režim.
