Počas festivalu židovskej kultúry Shalom Chaverim bolo na 2. a 9. septembra naplánované premietanie filmu Spomienky z Bazéna, ktoré sa malo uskutočniť v kine Edison Filmhub a ktoré malo byť priamo organizované veľvyslanectvom štátu Izrael na Slovensku. Súčasťou tohto festivalu mala byť tiež diskusia so spisovateľom Douglasom Murrayom, ktorý vo svojich textoch popiera genocídu v Palestíne a šíri rozličné protimigračné a islamofóbne názory.
Vzhľadom na verejný tlak a upozornenia na toto šírenie reakčných názorov, zamestnanectvo kina vydalo vyhlásenie v ktorom svojmu vedeniu oznamujú, že odmietajú pracovať na podujatí, ktoré spoluorganizuje veľvyslanectvo tohto štátu Izrael. Vďaka tomuto protestnému kroku svojich zamestnancov bolo Edison Filmhub na poslednú chvíľu nútene zrušiť toto premietanie a diskusiu. Na toto celé dianie vydala iniciatíva Otvorená kultúra vyjadrenie, v ktorom sa kriticky postavili voči diskusii s Murrayom. Istej časti liberálnej verejnosti, podporujúcej genocídny sionistický štát, aj toto vyjadrenie pobúrilo a tak ich, ale aj zamestnanectvo Edison Filmhub, v komentároch krivo obvinili z antisemitizmu a “uzatvárania kultúry”.
V prvom rade by sme chceli vyjadriť solidaritu so zamestnanectvom kina Edison Filmhub, ktorý opäť potvrdili v praxi že prostredníctvom organizovanej mobilizácie majú pracovníci moc použiteľnú proti kapitalistom.
Tento prípad je len ďalšou z mnohých príkladov obrovskej priepasti v morálnych hodnotách, ktorá prirodzene vzniká medzi pracujúcou a vládnucou triedou v kapitalizme.
Napríklad súkromne vlastnené mediálne spoločnosti (alebo v tomto prípade aj súkromná filmová distribučná spoločnosť Film Europe) sa opakovane stavajú na obhajobu a ospravedlňovanie okupácie, genocídy a iných zločinov proti ľudskosti, ktoré už bez akejkoľvek pochyby prebiehajú v Gaze, ale aj na Západnom brehu. Tento prístup by možno nemal byť prekvapivý od kina dobrovoľne pomenovaného po krutom, monopolistickom kapitalistovi Thomasovi Edisonovi. Prvotriednym exemplárom tejto morálnej priepasti je ale napríklad aj tento odpudivý komentár používateľa, verejne píšuceho pod menom „Jozef Barta“, ktorý sa objavil pod nešťastným vyhlásením kina na Facebooku: „Ponukam svoje manazerske skusenosti ak potrebujete elegantne a bez pravnych nasledkov vyhodit nejakych zamestnancov“. Tento komentár svojim odmietavým postojom ku právam kultúrnych pracovníkov odmietať sa spolupodieľať na propagácii genocídneho režimu, ako aj ľahkovážnym prístupom ku vážnym ekonomickým implikáciam náhlej straty zamestnania, šokoval na toľko, že bol jeho screenshot zdieľaný na sociálnych sieťach nespočetne veľakrát.
Ako ale ukázala napríklad petičná výzva za prímerie v Gaze od iniciatívy Včera bolo neskoro, ktorú podpísalo takmer 700 umelcov, tá skutočná “kultúrna obec” – teda pracovníci v kultúrnych a umeleckých odvetviach – bola vždy v popredí obhajoby sociálnej spravodlivosti a ľudských práv. Za posledný rok boli, v solidarite s Palestínou, len v Bratislave úspešne zorganizované rôzne umelecké intervencie, charitatívne aukcie umenia, filmové premietania aj celý “Mesiac Palestíny” vo forme umeleckého festivalu.
Preto ostro odmietame snahu mainstreamových médii stiahnúť verejnosť proti zamestnancom kina či umelcom a kultúrnym pracovníkom, ktorí sa “opovažujú” postaviť sa genocíde, či dokonca zastrašiť iniciatívy ako Otvorená kultúra, aby zaujali jasné a správne morálne stanoviská!
Ostatné dni rezonujú texty obúvajúce sa do ľudí, ktorí si dovolili mať svedomie a chrbtovú kosť, ako napríklad ten z pera M. M. Šimečku na Denníku N. Lavína osočujúcich, znevažujúcich a agresívnych článkov a stĺpčekov opäť raz dokazujú, že téza o objektívnych médiách je čistá fikcia. „Sloboda? Iste, ale pre koho, robiť čo?“ znie okrídlený výrok, ktorého pravdivosť sa opäť potvrdzuje. Síce je to ľudsky nepríjemné, no politicky je osviežujúce, keď liberáli odhodia svoje masky a ukážu majuskulou, komu sú lojálni – a zamestnanectvo Edisona či palestínsky ľud to nie sú.
Či už ide o zamestnanectvo bojujúce proti morálnej pokrivenosti svojho zamestnávateľa, umelcov snažiacich sa prežiť v smrteľne prekarizovanom prostredí, alebo o civilistov masakrovaných režimom, ktorý sa účelovo zaštiťuje inou genocídou – platí odveké heslo:
Našou zbraňou je solidarita!
