Naša organizácia si za ostatné roky prešla markantnými zmenami. Od mládežníckej odnože Komunistickej strany Slovenska až po ideologicky nejasný, progresívne orientovaný ľavicový projekt. Tieto zmeny boli podmienené predovšetkým personálnymi zmenami vnútri organizácie a vo funkciách, no nikdy neboli kodifikované.
S rastúcimi politickými skúsenosťami sme si čoraz silnejšie uvedomovali, že stranícka politika ako hlavný nástroj systémovej zmeny nefunguje. Rovnako ani hlásenie sa k nedefinovanej ideológii „ľavice“, ktorá zahŕňa všetko od vládnych sociálfašistov až po ľavé krídlo Progresívneho Slovenska. Prinášať zásadné zmeny znamená hovoriť náročné pravdy a robiť nepríjemné veci – keby bola revolúcia ľahká, už by tu predsa bola. Naša organizácia sa preto bude v nadchádzajúcom období zasadzovať za vytvorenie novej radikálnej generácie, ktorá nie je brzdená minulosťou, no zároveň naslepo neuteká k budúcnosti. Po vzore Marxa, považujeme za nevyhnutné svedomito analyzovať realitu pomocou revolučného dialektického materializmu – nie robiť z hypotéz poučky. Inak nám hrozí úpadok do bezobsažného LARPu.
Nevyhnutnosť evolúcie našej organizácie sme sebakriticky predložili na nedávnom zjazde a svoje myšlienky sme aj úspešne obhájili. Tento posun nevyhnutne zahrnul aj odchod tých, ktorí zastávali reakčné a reformné smerovanie. Aj z toho dôvodu môžeme s odhodlaním ohlásiť, že náš čaká nová kapitola!
Vývoj antikapitalistických (a ľavicových) myšlienok a organizácií na našom území od roku 1989 nám svedčí o tom, že doterajšie metódy práce sú nepostačujúce na prekonanie kapitalizmu. Miestna ľavica i revolučné zoskupenia zlyhávajú a zažívajú opakované porážky, ktoré si vyžadujú kritický náhľad na minulosť. Tak, ako predávanie novín na rohu ulice sa míňa svojmu účelu nemôžeme ani očakávať, že sadenie stromčekov či samoúčelné protestovanie zvrhne kapitalistickú nadvládu. Osamotené snahy na Slovensku sú taktiež zbytočné a odsúdené na porážku. Rovnako sa nemôžeme ani spoliehať na to, že revolučnú prácu urobí niekto za nás. Vyžaduje sa preto posunutie internacionalizmu do úplne novej roviny, pre ktorú budú štátne hranice, národnosti a etniká skutočne iba buržujským výmyslom. Preto je naším strednodobým cieľom budovať medzinárodnú revolučnú infraštruktúru – kolektívy a orgány duálnej moci, bez ktorých kapitalizmus nezvrhneme a bez ktorých pracujúci nikdy nebudú vládnucou triedou spoločnosti.
Z týchto dôvodov sa hlásime k revolučnému antikapitalizmu. Marginálne posuny v rámci systému sú nepostačujúce a hrozí ich zastavenie v momente zmeny vládnucej strany či horšieho stavu svetovej ekonomiky. Príčinou spoločenských problémov nie sú nízke platy, slabé odbory či korporátny vplyv na politiku. To sú nevyhnutné súčasti a symptómy života v kapitalizme. Musíme sa vytrhnúť z predstavy, že čokoľvek na súčasnom spôsobe fungovania spoločnosti je v poriadku a konať adekvátne voči tomuto absurdnému systému postavenom na tyranii súkromného vlastníctva.
Neľudskosť kapitalizmu a všetkých jeho politických manifestácií nedopadá na všetkých rovnako. Toto si uvedomujeme už dlho. Otvárame preto ešte širšie svoju náruč menšinám, ktoré boli po stáročia tými najväčšími obeťami kapitalizmu. Iba spoločným snažením všetkých ľudí práce sa môžeme zbaviť svojich okov. Voláme po kvír komunite, Rómoch a všetkých, ktorým bolo zobraté všetko a nedané nič. U nás nájdete svoje súdružstvo, s ktorým môžete bojovať za svoju slobodu!
Naše snaženie nie je poháňané iba bojom za slobodu, ale aj o prežitie. Hrozba environmentálnej katastrofy nie je vzdialeným výhľadom, ale realitou dneška. Oslobodenie pracujúcich ide ruka v ruke s vytvorením takej planéty, na ktorej nebude človek pánom, ale hosťom.
Tento zásadný posun v našej organizácii si požadoval aj patričnú zmenu prezentácie. Okrem webu a vizuálnej identity sme zmenili naše logo na červený trojuholník – symbol komunistického boja za spravodlivú spoločnosť, a to aj za najvyššiu cenu. Nakoľko už ani doterajší názov nezodpovedal našej novej identite, vyhlasujeme: sme Front!
