Republika dýcha Smeru na krk. Podľa septembrového prieskumu NMS by vo voľbách dostali ulízaní náckovia 15.6% – v závese štatistickej chyby za druhým Smerom s 16.2 percenta. Podľa prieskumu Focusu z toho istého mesiaca by síce dostali „len“12.4%, no ako priemer prieskumov Aktualít ukazuje, preferencie Republiky majú vzostupnú tendenciu a zisk nad 15% nie je nemysliteľný.
V neistých časoch kapitalistickej polykrízy je nárast konzervativizmu istých skupín pochopiteľný – Smer v roku 2012 zložil jednofarebnú vládu na slogane sociálnych istôt. Pravicová vláda Igora Matoviča i Ľudovíta Ódora nedokázala na druhej strane zabezpečiť ekonomickú stabilitu. Dôchodcovia i podnikatelia a s nimi ďalšie zložky spoločnosti sa tak prirodzene obracajú na poslednú nepreskúmanú možnosť: ĽSNS v saku. Avšak fašisti zapredajú tých, ktorí im verili, bez mihnutia oka.
Slovenský štát spolupracoval s nacistickým Nemeckom a posielal vlastných ľudí na smrť do koncentračných táborov. Čoraz viac ľudí — robotníkov, vojakov, roľníkov — vedelo, že mlčať sa už nedá. V auguste 1944 sa Slovensko postavilo na odpor. Nie mlčky, nie v strachu, ale so zbraňou v ruke proti fašizmu. Celé vojenské jednotky prebehli na stranu odboja. V srdci Slovenska vzniklo slobodné územie. Sily ale neboli vyrovnané. Nacisti z ich Ríše poslali desaťtisíce vojakov, tanky aj letectvo. Povstalci mali menej zbraní, menej munície, no nikdy sa nevzdali myšlienky slobody. Bojovali mesiac čo mesiac, dedina za dedinou.
Po páde Banskej Bystrice boj nekončil. Pokračoval v horách ako partizánska vojna, ktorá trvala až do oslobodenia. Odveta fašistov bola nesmierne krutá: vypálené dediny, masové vraždy, tisíce mŕtvych nevinných civilistov po celom Slovensku. Na strane povstania bojovalo až 32 národností – či už to boli Česi, Ukrajinci, Rusi, Briti, Židia, Rómovia. Fašizmus delí ľudí podľa pôvodu; odboj ich spájal bez ohľadu naň. Táto solidarita naprieč hranicami bola rovnako dôležitá ako zbrane.
V sobotu 29.8. sme sa zúčastnili antifašistického pochodu v Bratislave, ktorý pri príležitosti výročia SNP zorganizovala iniciatíva Povstanie pokračuje. Podľa nášho odhadu sa pochodu zúčastnilo približne 300 ľudí. V dave bolo vidieť vlajky Palestíny, za jedno lano ťahali anarchisti i rozličné protichodné marxistické tradície. V prejavoch a medzi účastníkmi rezonovali najmä témy Palestíny a Ukrajiny. Pochod bol energický a vyslal silný odkaz priaznivcom fašizmu (nielen) v hlavnom meste. Ďakujeme organizátorstvu za skvelý pochod a rovnako aj všetkým čo naň prišli ukázať, že fašizmus nemá v našich uliciach miesto.
Na tomto základe treba stavať. Nemá však zmysel fašizmom strašiť, báť sa ho, ani jednotlivcom pripisovať zdanlivé úspechy. Nie. Fašisti boli, sú a budú vždy zradcovia a diletanti. Ak je niečo, čo fašistom ide skvelo, tak je to vládnuť chaoticky a utláčať „vlastný národ“. Lebo za fasádou predstieraného poriadku sú len vibes bez opory v realite a za predstieranou oddanosťou národu je prísaha vernosti kapitálu, nie pracujúcim. A je len otázka času, kedy národný kapitál Republika vymení za imperiálny kapitál Elona Muska a Petra Thiela – a ako náš podnikateľ, tak i dôchodca skončia prehodení cez palubu – a my spolu s nimi. A žiadna miera predstieranej národnej hrdosti im nepomôže.
Protest formou pochodu je dôležitou demonštráciou odporu, no fašizmus neporazíme len pravidelnou prechádzkou ulicami hlavného mesta. Aby sme nad ním skutočne vyhrali, musíme vybudovať alternatívu. Takú alternatívu, ktorá pracujúcim dá tú moc, ktorú tak zúfalo hľadajú aj v pascách fašizmu. Už nestačí len bolestnícky reagovať na útlak – teraz je čas ísť si po víťazstvo!
