“Dominantnou charakteristikou nie je príležitosť, ale nutnosť.”
The Origin of Capitalism
a longer view
Ellen Meiksins Wood
O texte
Skúmanie pôvodu kapitalizmu nie je zbytočný vrtoch, ale naopak, cenný zdroj informácií nie len o jeho fungovaní, ale aj o samotnej metóde jeho skúmania. Ellen M. Woods si dáva neľahkú úlohu nie len opísať vznik kapitalizmu, ale aj kritizovať dominantné teórie a ich (aj marxistických) proponentov. V tomto procese kritiky odhaľuje mnoho nedôsledností, ktorých sa dopúšťa nie len buržoázna, ale aj marxistická veda.
Táto, miestami možno repetitívna, no stále mimoriadne poučná kniha by mala byť súčasťou knižnice všetkých, čo chcú kapitalizmu lepšie porozumieť. Pre lepší čitateľský zážitok je dobré mať aspoň základnú predstavu o fungovaní kapitalizmu – odporúčame buď Marxovu prednášku Mzda, cena, zisk, alebo prvé kapitoly Kapitálu I.
Anglický originál nájdete v PDF tu.
Na tejto stránke nájdete otázky (a odpovede), na ktoré sa oplatí upriamiť pozornosť pri čítaní jednotlivých kapitol. Snažili sme sa vybrať otázky, ktoré sú dôležité pre pochopenie hlavných myšlienok, ale zároveň aj také, ktoré sú relevantné pre nás dnes.
Sprievodcov k ďalším textom marxistickej klasiky nájdete tu.
Sprievodca textom
Introduction
Štandardne teórie o pôvode kapitalizmu predpokladajú jeho zárodok v predkapitalistickej dobe (v trhu, vo výmene). Pokiaľ ale zárodok kapitalizmu bol vždy prítomný, tak buď: 1) k zlomu nikdy nedošlo a kapitalizmus je večný; alebo 2) zlom nie je vysvetlený, lebo taká teória vznik nevysvetľuje.
I. The Commercialisation Model and Its Legacy
Pred vznikom kapitalizmu – v čase feudalizmu či merkantilizmu zisk vzniká nerovnou výmenou – kúpim lacno, predám draho. V kapitalizme, vo všeobecnosti, na trhu dochádza k rovnej výmene ekvivalentov (viď K. Marx: Kapitál, zv. I, kapitola 5 – ed. Wordsworth Classics, str. 107 ).
Narozdiel od komercializačného modelu, ktorý kapitalizmus definuje skôr ako kvantitatívny nárast obchodu a akumulácie zisku z tohto obchodu, autorka považuje za centrálnu kvalitatívny zlom vo výrobných vzťahoch.
Pred vznikom kapitalizmu mal trh buď podružnú povahu (ľudia predávali prebytky výroby pre vlastnú spotrebu), alebo povahu prenosu produktov z jednej oblasti do druhej, kde taký tovar neexistoval alebo bol vzácny (trh s luxusnými produktmi ako koreniny, textil a pod.). Takýto trh však ostával naďalej „podružný“ a limitovaný na úzky okruh majetných vrstiev.
Ďalšie otázky
- Popíš komercializačný model vlastnými slovami.
- Znamená „buržuj“ to isté ako „kapitalista“?
II. Marxist Debates
Mladý Marx je podľa autorky kompatibilný s komercializačnou teóriou, kdežto starší Marx (Grundrisse, Kapitál) už uvažuje v kontexte kvalitatívneho zlomu.
Nie. Kapitál je bohatstvo reinvestované do ľudskej práce za účelom reprodukcie bohatstva prostredníctvom extrakcie nadhodnoty z tejto práce. Takáto špecifická reinvestícia je možná len v systéme námezdnej práce. Takýto špecifický vzťah vo feudalizme absentoval, a preto sebaväčšia horda zlata sa nemohla zmeniť na kapitál.
Ďalšie otázky
- Prečo nebol absolutizmus medzikrokom od feudalizmu ku kapitalizmu?
III. Marxist Alternatives
Brenner, ako aj autorka, považuje za nevyhnutné, aby teória vzniku kapitalizmu vysvetľovala, ako sú vzniknuvšie triedy (kapitalistická a proletárska) nútené sa reprodukovať ako triedy.
Pokiaľ buržoázia znamená kapitalistická trieda, tak buržoázna revolúcia nevysvetľuje vznik kapitalizmu, keďže predpokladá existenciu kapitalistov ešte pred touto revolúciou.
Zároveň, buržuj, akého poznáme z Francúzskej revolúcie (mešťan, úradník) v Anglicku – kolíske kapitalizmu – prakticky neexistoval. Rovnako nehrali významnú úlohu ani v Nizozemskej republike, kde bol dominantný kupec.
Ďalšie otázky
- Popíš výrobné vzťahy v anglickom poľnohospodárstve v 16. storočí
- ktoré 3 triedy sú relevantné
- aký je zdroj ich obživy
- aký je ich vzťah k pôde a práci
IV. Commerce or Capitalism?
Kapitalizmus nevznikol ani v prosperujúcej Florencii, ani štátoch technologicky vyspelejších, než bolo rodisko kapitalizmu – Anglicko. Navyše, aj obchodné centrá ako Florencia či Nizozemsko pokračovali vo feudálnom spôsobe vykorisťovania roľníctva vo svojom okolí.
Trh, predovšetkým medzinárodný, bol dominovaný luxusným tovarom pre bohaté vrstvy. Kapitalistický trh sa vyznačuje, vo všeobecnosti, obehom aj základných produktov každodennej potreby. Zároveň v ňom existuje tendencia k znižovaniu cien.
Nizozemský obchod z baltským obilím nenútil producentov zvyššovať efektivitu-produktivitu ich práce. Baltské obilie bolo totiž z pohľadu bohatej Nizozemskej republiky beztak lacné.
Nadradenosť nizozemskej ekonomiky a bohatstvo tejto republiky nebolo dané produktivitou vlastnej výroby. Nizozemci dominovali na svetovom trhu vďaka monopolom, ktoré získavali aj vojenskou silou; osadami a základňami, ktoré umožňovali hladší tok tovaru; prípadne finančným nástrojom (kolektívne investície do expedícií, resp. burza)
Ďalšie otázky
- Ako vznikal zisk v Nizozemskej republike a ako sa to líši od kapitalizmu? Pomôž si Kapitálom, zv. I
- Prečo sa o feudálnych/merkantilných urbánnych centrách hovorí ako o „kolektívnych panstvách“?
- Ako reagovalo Nizozemsko na európsku krízu v 1660 a prečo je to dôkaz ich nekapitalistickej podstaty?
V. The Agrarian Origin of Capitalism
Anglická šľachta, ale i štát, nemali zásadnú mimoekonomickú moc (t.j. nemali dostatočné prostriedky na vykorisťovanie silou či politickou mocou). Avšak vlastníctvo pôdu bolo koncentrované v rukách šľachty, ktorá ju kvôli nedostatku iných príjmov prenajímala nájomcom-farmárom. Tí, aby dokázali splatiť nájom aj sa uživiť, začali zamestnávať nemajetných za mzdu. Keďže výška nájmu nebola fixná, ale odvíjala sa od trhu, vznikal tlak na farmárov, aby nútili svojich pracujúcich do vyššej produktivity.
Anglicko bolo zároveň územne jednotné s relatívne vyvinutou infraštruktúrou a populačno-obchodným centrom v Londýne. Toto umožnilo vznik jednotného centralizovaného odmáceho trhu.
Na jednej strane sa zvýšila produktivita práce, resp. poľnohospodárskej výroby. Zároveň vznikla aj za pomoci „enclosure“ masa nemajetných (pracujúcich), ktorí boli vytláčaní do urbánnych centier. Na druhej strane produktivita poľnohospodárstva a nízka cena obilia umožnila, aby bol tento rast populácie udržateľný, pričom tak vznikli predpoklady pre vznik industriálnej produkcie v mestách.
Francúzsky absolutizmus sa v praxi prejavoval v podobe štátneho aparátu, v ktorom mali úradníci moc podobnú ako aristokracia. Obe triedy – aristokracia i úradníci (buržoázia) – získavali bohatstvo paraziticky: mimoekonomickým výberom dane, resp. jej ekvivalentom, od roľníctva. Úradníci nezamestnávali nemajetné vrstvy tak, ako anglickí farmári – ich okamžitý ekonomický záujem bol práve opačný – zachovať feudálny systém a úlohu roľníctva v ňom.
Ďalšie otázky
- Akým vzťahom pracujúcich k prostriedkom výroby sa kapitalizmus vyznačuje?
- Akú úlohu hrá trh v kapitalizme?
- Aký bol vzťah medzi zvykovým právom a novými majetkovými vzťahmi?
- Aký je problém s definíciou buržoázie, resp. buržoáznej revolúcie?
VI. Agrarian Capitalism and Beyond
Bez práce pre vlastnú spotrebu je námezdne pracujúca osoba nútená kupovať, a teda je zároveň závislá na trhu (dá sa povedať dvojako: aj výška mzdy, aj kúpna sila tej mzdy sú na trhu závislé). A nejde o nakupovanie nadbytočných vecí, ale naopak, produktov dennej potreby.
Ďalšie otázky
- Prečo autorka v úvode kapitoly hovorí o kríze dnešného poľnohospodárstva?
VII. The Origin of Capitalist Imperialism
Obe formy imperializmu (vo všeobecnom, hegemonickom, zmysle) replikujú výrobné vzťahy metropolu: Nizozemské kolónie vznikali ako podpora merkantilnej obchodnej siete, Španielsko replikovalo násilnú extrakciu bohatstva v Novom svete, Francúzsko využívalo Kanadu pre obchod so srsťou. Narozdiel od toho anglický osadnícky kolonializmus replikoval kapitalistické vzťahy (najprv v Írsku, potom inde vo svete), čím došlo k zásadnej transformácii ekonomiky v kolóniách.
Ďalšie otázky
- Porovnaj britskú koloniálnu expanziu so Španielskom či Portugalskom, napr. ich časovú súslednosť.
VIII. Capitalism and the Nation State
Jednotný domáci trh vyžaduje stabilitu územných hraníc, politickú jednotu územia a mieru stability. Rozdelenie ekonomických a mocenských kompetencií medzi majetnou triedou a štátom zaniká destabilizujúci boj o moc (ten stále prebieha, ale už nie formou ako napr. Vojna ruží a pod.). Zároveň sa zo štátu stáva nástroj či priam rada na manažovanie ekonomiky a stráca svoju pôvodnú subjektivitu (panovník/štát už nevystupuje ako samostatný hráč, ale ako bábka).
Zvýšená miera produktivity a industriálna produkcia mala za následok, okrem iného, posilnenie Británie na medzinárodnej scéne. Krajiny ako Nemecko boli teda nútené, aby prešli na kapitalistický spôsob výroby (za silnej podpory štátu).
Ďalšie otázky
- Akú povahu mala územná celistvosť feudálnych panstiev a ako došlo k ich konsolidácii?
- Aký je rozdiel medzi feudalizmom a kapitalizmom z pohľadu ekonomickej a politickej sféry?
- Zničí globalizácia národný štát?