Pre\u010do je d\u00f4le\u017eit\u00e9 rozli\u0161ova\u0165 medzi pracuj\u00facimi, malobur\u017eo\u00e1ziou a kapit\u00e1lom? V boji proti zahrani\u010dn\u00e9mu kapit\u00e1lu sa m\u00f4\u017eu zhodn\u00fa\u0165 v\u0161etky dom\u00e1ce triedy a pracuj\u00faci sa zasa m\u00f4\u017eu spoji\u0165 s malobur\u017eo\u00e1ziou v boji proti \u0161krtom \u010di ve\u013ekokapit\u00e1lu. No ke\u010f d\u00f4jde na l\u00e1manie chleba, po\u017eiadavky pracuj\u00facich bud\u00fa nezlu\u010dite\u013en\u00e9 so z\u00e1ujmami ostatn\u00fdch tried, ktor\u00e9 sa proti nim postavia.<\/p>\n\n\n\n
Pracuj\u00faca trieda pred\u00e1va svoju pracovn\u00fa silu kapit\u00e1lu pre pre\u017eitie. Predv\u00eddate\u013ene, t\u00e1to trieda tvor\u00ed na Slovensku nadmern\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu. Pod\u013ea prieskumu agent\u00fary Median z 2016 je t\u00e1to trieda od stran\u00edckej politiky odcudzen\u00e1 (nevol\u00ed okolo 40%) a podpora otvorene kapitalistick\u00fdch a fa\u0161izoidn\u00fdch str\u00e1n je relat\u00edvne n\u00edzka. T\u00e1to trieda v\u0161ak nie je jednoliata – del\u00ed sa na podtriedy, medzi ktor\u00fdmi je v\u00fdznamn\u00fd rozdiel. T\u00fdmito podtriedami s\u00fa z\u00e1visl\u00ed pracuj\u00faci<\/strong> a (polo-)samostatn\u00ed<\/strong> pracuj\u00faci<\/strong>.<\/p>\n\n\n\n Z\u00e1visl\u00ed pracuj\u00faci<\/strong> sa vyzna\u010duj\u00fa jednozna\u010dn\u00fdm z\u00e1visl\u00fdm vz\u0165ahom vo\u010di zamestn\u00e1vate\u013eovi – zamestn\u00e1vate\u013e vlastn\u00ed v\u0161etky \u010di dominantn\u00fa v\u00e4\u010d\u0161inu prostriedkov v\u00fdroby, ur\u010duje pracovn\u00fa dobu explicitne a preva\u017euje pr\u00e1ca na pracovisku, nie doma. Z\u00e1visl\u00ed pracuj\u00faci zdie\u013eaj\u00fa ist\u00fa podnikov\u00fa \u010di odvetvov\u00fa identitu a pr\u00edslu\u0161nos\u0165 k pracovisku. T\u00edto pracuj\u00faci zdie\u013eaj\u00fa komplexn\u00e9 medzi\u013eudsk\u00e9 vz\u0165ahy, existuje a priori predpoklad pre vznik vz\u00e1jomnej kolekt\u00edvnej solidarity. <\/p>\n\n\n\n Samostatn\u00ed pracuj\u00faci<\/strong> s\u00fa pracuj\u00faci s n\u00edzkou \u010di \u017eiadnou v\u00e4zbou na konkr\u00e9tne pracovisko, no st\u00e1le s\u00fa v \u00faplnej moci kapit\u00e1lu. Z povahy zamestnaneck\u00e9ho vz\u0165ahu s\u00fa individualizovan\u00ed – aspo\u0148 \u010diasto\u010dne odcudzen\u00ed od zvy\u0161ku kolegov. Zvl\u00e1\u0161\u0165 tu rozozn\u00e1vame agent\u00farnych a platformov\u00fdch zamestnancov. (1) Platformov\u00ed zamestnanci pon\u00fakaj\u00fa predov\u0161etk\u00fdm slu\u017eby (na Slovensku najm\u00e4 transport), i ke\u010f existuj\u00fa aj platformy, ktor\u00e9 nahr\u00e1dzaj\u00fa agent\u00farne zamestn\u00e1vanie. Tie s\u00fa v\u0161ak margin\u00e1lne aj na Z\u00e1pade, o Slovensku nehovoriac. Platformov\u00ed zamestnanci sa medzi sebou nemusia pozna\u0165, neexistuj\u00fa medzi nimi vz\u0165ahy ako na be\u017enom pracovisku – s\u00fa takmer \u00faplne individualizovan\u00ed. Sporadick\u00e9 prejavy solidarity sme u\u017e v\u0161ak sledovali v \u010cesku a na Z\u00e1pade. Zatia\u013e ide o margin\u00e1lnu skupinu u n\u00e1s a zatia\u013e nemaj\u00fa vit\u00e1lnu \u00falohu v ekonomike. Ak d\u00f4jde k deindustrializ\u00e1cii vplyvom inov\u00e1ci\u00ed a n\u00e1slednou zmenou povahy slovenskej ekonomiky, m\u00f4\u017ee sa t\u00e1to skupina sta\u0165 s\u00fa\u010das\u0165ou revolu\u010dnej zlo\u017eky pracuj\u00facich (vi\u010f z\u00e1vere\u010dn\u00fa \u010das\u0165 Revolu\u010dn\u00fd subjekt<\/em>).<\/p>\n\n\n\n (2) Agent\u00farni zamestnanci s\u00fa v podobnej situ\u00e1cii ako platformov\u00ed zamestnanci, no existuje vy\u0161\u0161ia pravdepodobnos\u0165 na identifik\u00e1ciu so z\u00e1visl\u00fdmi kolegami. T\u00e1to skupina je vyu\u017e\u00edvan\u00e1 aj vo vit\u00e1lnych odvetviach ekonomiky, predov\u0161etk\u00fdm z d\u00f4vodu outsourcingu a na predch\u00e1dzanie organizovan\u00e9ho odporu z\u00e1visl\u00fdch kme\u0148ov\u00fdch zamestnancov. V\u00fdvoj po\u010dtu tak\u00fdchto os\u00f4b a podnikov vyu\u017e\u00edvaj\u00facich agent\u00fary treba ostro sledova\u0165 – vplyvom pand\u00e9mie a dlh\u00e9ho kovidu doch\u00e1dza k nahradzovaniu kme\u0148ov\u00fdch zamestnancov agent\u00farnymi v zv\u00fd\u0161enej miere a nie je d\u00f4vod si myslie\u0165, \u017ee t\u00e1to situ\u00e1cia sa \u010doskoro zmen\u00ed, sk\u00f4r naopak. Tento trend mo\u017eno sledova\u0165 minim\u00e1lne v Nemecku, kde vplyvom dlh\u00e9ho covidu doch\u00e1dza k ekonomickej kr\u00edze. Ka\u017edop\u00e1dne, agent\u00farni zamestnanci m\u00f4\u017eu kol\u00edsa\u0165, a preto treba zabezpe\u010di\u0165, aby neboli prek\u00e1\u017ekou v organizovanom odpore pracuj\u00facich.<\/p>\n\n\n\n V roku 2022 bolo z 3,6 mili\u00f3na obyvate\u013eov v produkt\u00edvnom veku takmer 380-tis\u00edc \u017eivnostn\u00edkov a podnik\u00e1 \u010fal\u0161\u00edch 25-tis\u00edc os\u00f4b. Dovedna tak malobur\u017eo\u00e1ziu tvor\u00ed 404-tis\u00edc os\u00f4b, resp. 11% obyvate\u013estva v produkt\u00edvnom veku. I ke\u010f k z\u00e1sadn\u00fdm zmen\u00e1m v po\u010detnosti nedoch\u00e1dza – pred 7 rokmi \u0161lo o 9% os\u00f4b v produkt\u00edvnom veku – nejde o zanedbate\u013en\u00e9 \u010d\u00edslo. Malobur\u017eo\u00e1ziu mo\u017eno u n\u00e1s rozdeli\u0165 na: (1) \u017eivnostn\u00edkov z don\u00fatenia, (2) renti\u00e9rov a (3) podnikate\u013eov.<\/p>\n\n\n\n \u017divnostn\u00edci z don\u00fatenia<\/strong> s\u00fa s\u00edce technicky podnikatelia a mal\u00ed kapitalisti, no de facto <\/em>patria do podtriedy nez\u00e1visl\u00fdch pracuj\u00facich. M\u00f4\u017eu sa identifikova\u0165 s pracuj\u00facimi, a pr\u00e1ve pre vn\u00faten\u00fa, nechr\u00e1nen\u00fa a drobn\u00fa povahu ich podnikate\u013eskej \u010dinnosti si \u010dasto uvedomuj\u00fa neblah\u00fd stav ekonomiky, negat\u00edvne dopady trhov\u00fdch mechanizmov – kr\u00edza na nich \u010dasto dolieha ve\u013emi tvrdo. Napriek tomu s\u00fa to st\u00e1le podnikatelia a s\u00fa teda n\u00faten\u00ed prij\u00edma\u0165 kapitalistick\u00e9 a\u0161pir\u00e1cie. T\u00e1to podtrieda je n\u00e1chyln\u00e1 na oscil\u00e1ciu medzi politick\u00fdmi poz\u00edciami ale celkovo inklinuje k pravici a (pravicov\u00e9mu) extr\u00e9mu (Median, 2016; IVO, 2017) – konzistentne s ich triednym z\u00e1ujmom a individualizmom. <\/p>\n\n\n\n Renti\u00e9ri<\/strong> sa spoliehaj\u00fa na pr\u00edjem z n\u00e1jmu, dividendov \u010di grantov, alebo inej formy renty. T\u00e1to trieda sa teda nemus\u00ed \u017eivi\u0165 vlastnou pr\u00e1cou, alebo vlastn\u00e1 pr\u00e1ca netvor\u00ed dominantn\u00fa zlo\u017eku pr\u00edjmov na pokrytie osobn\u00fdch v\u00fddavkov. Toto \u0161pecifikum zdie\u013eaj\u00fa spolu prenaj\u00edmatelia <\/strong>p\u00f4dy \u010di nehnute\u013enost\u00ed spolu s ozbrojen\u00fdmi silami<\/strong>, ale aj so o skupinou tradi\u010dne naz\u00fdvanou inteligencia<\/em><\/strong>: so \u0161tudentstvom (prij\u00edmaj\u00face ekvivalent renty od rodi\u010dov<\/a> \u010di ojedinele vo forme \u0161tipendia) a aspo\u0148 \u010das\u0165ou umeleckej a v\u00fdskumn\u00edckej obce, spoliehaj\u00facich sa na \u0161t\u00e1tne, medzin\u00e1rodn\u00e9, \u010di s\u00fakromn\u00e9 granty a ich formy. Inteligencia s\u00edce pober\u00e1 formu renty, \u010do v\u0161ak nehovor\u00ed o ich pr\u00edslu\u0161nosti k spolo\u010denskej vrstve, podobne ako aj \u017eivnostn\u00edci z don\u00fatenia m\u00f4\u017eu \u017ei\u0165 vo ve\u013emi prek\u00e9rnych podmienkach. Napriek tomu v\u0161ak ako celok inteligencia <\/em>opl\u00fdva v\u00e4\u010d\u0161\u00edm mno\u017estvom vo\u013en\u00e9ho \u010dasu, ktor\u00fd m\u00f4\u017ee venova\u0165 spolo\u010densk\u00fdm probl\u00e9mom – dokonca sa od nej o\u010dak\u00e1va sa o t\u00fdchto probl\u00e9moch u\u010di\u0165, rozobera\u0165 ich a reflektova\u0165 na ne. Existuje u nej teda tendencia zauj\u00edma\u0165 vyhranen\u00e9 postoje a anga\u017eova\u0165 sa verejne. Rovnako v\u0161ak sa vplyvom renty, resp. absenciou priameho kontaktu s vykoris\u0165ovan\u00edm, u renti\u00e9rov prejavuj\u00fa individualistick\u00e9 tendencie. Nest\u00e1los\u0165 v kolekt\u00edve, sklon k okam\u017eitej akcii bez oh\u013eadu na n\u00e1lady pracuj\u00facich definuj\u00fa t\u00fato podtriedu v politickom \u017eivote.<\/p>\n\n\n\n Pr\u00e1ve u \u0161tudentstva sa prejavuje n\u00edzky z\u00e1ujem o stran\u00edcku politiku (dan\u00fd absenciou bezprostredn\u00fdch dopadov na ich dennodenn\u00fd \u017eivot), a z\u00e1rove\u0148 nadpriemern\u00e1 podpora otvorene kapitalistick\u00fdch a fa\u0161izoidn\u00fdch str\u00e1n (dan\u00e1 individualistick\u00fdmi sklonmi), ako dokazuje prieskum Medianu z 2016. Obdobne, u umeleckej obce a \u010dasti zvy\u0161ku inteligencie mo\u017eno sledova\u0165 ich nadpriemern\u00e9 zast\u00fapenie v protestoch z 2018 (ale aj 2024), ktor\u00e9 boli zast\u00fapen\u00e9 \u010das\u0165ou popul\u00e1cie identifikuj\u00facou sa s pravicou (Median, 2018). V oboch pr\u00edpadoch ide o d\u00f4sledok renti\u00e9rstva – bez priameho poci\u0165ovania finan\u010dn\u00fdch existen\u010dn\u00fdch hrozieb, ak\u00fdm \u010delia pracuj\u00faci, sa renti\u00e9ri zaoberaj\u00fa neekonomick\u00fdmi t\u00e9mami, alebo sa intuit\u00edvne priklonia na stranu kapit\u00e1lu. Iste, ve\u013ek\u00e1 \u010das\u0165 \u00fa\u010dastn\u00edctva na spomenut\u00fdch protestoch je ideologicky-triedne zm\u00e4ten\u00e1. No vzh\u013eadom na sk\u00fasenos\u0165 s t\u00fdm, kto tvor\u00ed typick\u00e9 \u00fa\u010dastn\u00edctvo, re\u010dn\u00edctvo a organiza\u010dn\u00e9 t\u00edmy je d\u00f4vodn\u00e9 tieto protesty pova\u017eova\u0165 za doklad triedneho – nie subjekt\u00edvneho – prejavu inteligencie a mana\u017e\u00e9rskej malobur\u017eo\u00e1zie tak po\u010detne zast\u00fapenej pr\u00e1ve v hlavnom meste.<\/p>\n\n\n\n V ojedinel\u00fdch pr\u00edpadoch, kedy sa inteligencia postav\u00ed proti kapit\u00e1lu, vych\u00e1dza ich antikapitalistick\u00fd postoj z inej poz\u00edcie – m\u00e1 in\u00fa vn\u00fatorn\u00fa logiku ne\u017e antikapitalizmus pracuj\u00facich. Tento rozpor definuje post-1989 \u013eavicu, vr\u00e1tane (pseudo-)marxistick\u00e9ho diskurzu. Tejto triede je z jej podstaty vlastn\u00e1 individualistick\u00e1 tendencia \u010di tendencia k liberalizmu (vr\u00e1tane anarchizmu \u010di „liber\u00e1lnemu socializmu a \u013eavici v\u0161eobecne“), i ke\u010f s ob\u010dasn\u00fdmi individu\u00e1lnymi v\u00fdnimkami.<\/p>\n\n\n\n Zdanliv\u00fa v\u00fdnimku medzi renti\u00e9rmi tvoria d\u00f4chodcovia. Ako renti\u00e9ri z\u00e1visl\u00ed na soci\u00e1lnom \u0161t\u00e1te<\/a> s\u00fa n\u00faten\u00ed podporova\u0165 nomin\u00e1lne \u013eavicov\u00e9 strany, av\u0161ak nie zo snahy o prekon\u00e1vanie syst\u00e9mu, ale naopak – v snahe o jeho zachovanie. T\u00fdm p\u00e1dom aj t\u00e1to \u010das\u0165 popul\u00e1cie je podriaden\u00e1 malobur\u017eo\u00e1znej reak\u010dnosti a konzervativizmu.<\/p>\n\n\n\n Zvl\u00e1\u0161tnu podskupinu tu tvor\u00ed mana\u017ement. K\u00fdm s\u00fa technicky n\u00e1mezdn\u00ed pracuj\u00faci, identifikuj\u00fa sa preva\u017ene so z\u00e1ujmami podniku-kapit\u00e1lu, ke\u010f\u017ee ich pr\u00e1cou je vykon\u00e1va\u0165 v\u00f4\u013eu vedenia podniku a v podniku ako takom zast\u00e1vaj\u00fa privilegovan\u00fa poz\u00edciu. Pokia\u013e aj stratia zamestnanie, nemusia strati\u0165 svoje privilegovan\u00e9 postavenie – in\u00fd podnik ich prijme op\u00e4\u0165 do poz\u00edcie mana\u017ementu. Do tejto podskupiny patr\u00ed aj \u010das\u0165 \u0161t\u00e1tnych zamestnancov, najm\u00e4 vy\u0161\u0161ie \u00faradn\u00edctvo a mana\u017ement (verejn\u00fdch) podnikov \u010di pr\u00edspevkov\u00fdch organiz\u00e1ci\u00ed. V z\u00e1vislosti od \u0161pecifick\u00fdch podmienok dan\u00e9ho pracoviska m\u00f4\u017ee mana\u017ement, najm\u00e4 ten ni\u017e\u0161\u00ed, sp\u013a\u0148a\u0165 sk\u00f4r triedne charakteristiky z\u00e1visl\u00fdch pracuj\u00facich. Pre svoje podmiene\u010dne privilegovan\u00e9 postavenie maj\u00fa v\u00fdhrady vo\u010di \u201cpolitick\u00e9mu extr\u00e9mizmu\u201d – pod\u013ea IVO (2017) najviac zo v\u0161etk\u00fdch dotazovan\u00fdch skup\u00edn (naopak podnikatelia a \u017eivnostn\u00edci \u201cextr\u00e9mizmus\u201d pova\u017eovali za probl\u00e9m najmenej zo v\u0161etk\u00fdch – konzistentne so zisteniami Medianu, 2016).<\/p>\n\n\n\n Men\u0161\u00ed podnikatelia<\/strong>, na rozdiel od \u017eivnostn\u00edkov z don\u00fatenia, s\u00fa v stabilnej\u0161ej \u017eivotnej situ\u00e1cii, ich pr\u00edjmy prevy\u0161uj\u00fa ich osobn\u00fa spotrebu a \u017eij\u00fa z pr\u00e1ce svojich zamestnancov. T\u00e1to skupina sa jednozna\u010dne identifikuje s kapit\u00e1lom, ekonomicky i politicky. Mo\u017eno sem zaradi\u0165 predov\u0161etk\u00fdm mikropodniky prev\u00e1dzkarov \u010di remeseln\u00edctva, ale aj po\u013enohospod\u00e1rov, ktor\u00ed predsa len poci\u0165uj\u00fa tlak trhu a kr\u00edz. \u013dudsky si \u010dasto uvedomuj\u00fa \u201cnespravodlivos\u0165 vo svete\u201d, a preto m\u00f4\u017eu inklinova\u0165 k antikapitalistick\u00fdm ide\u00e1m, no v kone\u010dnom d\u00f4sledku sa v preva\u017enej v\u00e4\u010d\u0161ine pr\u00edpadov bu\u010f vzdaj\u00fa politick\u00fdch a\u0161pir\u00e1ci\u00ed, alebo sa jednozna\u010dne postavia na stranu reakcie – fa\u0161istickou despociou vo\u010di pracuj\u00facim by mohli zabezpe\u010di\u0165 udr\u017eanie ziskovosti. Toto sa ukazuje na podpore otvorene kapitalistick\u00fdch str\u00e1n, ktor\u00e9 u nich maj\u00fa 2- a\u017e 3-n\u00e1sobne vy\u0161\u0161iu podporu ne\u017e u pracuj\u00facich; \u013eud\u00e1kov podporuj\u00fa oproti pracuj\u00facim tie\u017e v 2-n\u00e1sobne vy\u0161\u0161ej miere. Z\u00e1rove\u0148 ide o politicky najanga\u017eovanei\u0161iu triedu s najvy\u0161\u0161ou mierou \u00fa\u010dasti vo vo\u013eb\u00e1ch (Median, 2016), ako aj s najvy\u0161\u0161\u00edm zast\u00fapen\u00edm vo veden\u00ed str\u00e1n.<\/p>\n\n\n\n Ne\u0161\u0165astne naz\u00fdvan\u00e1 trieda lumpenproletari\u00e1tu <\/strong>je skupinou \u017eij\u00facou nez\u00e1visle a i ke\u010f v prekarizovan\u00fdch podmienkach, st\u00e1le pre\u017e\u00edva z prebytku in\u00fdch, \u010do ju ekonomicky i ideologicky pribli\u017euje k malobur\u017eo\u00e1zii. Z 3,3 mili\u00f3na os\u00f4b v produkt\u00edvnom veku nad 19 rokov, a\u017e 12% nie je evidovan\u00fdch ako zamestnan\u00fdch ani nezamestnan\u00fdch, \u010di pracuj\u00facich v zahrani\u010d\u00ed. To je 450-tis\u00edc os\u00f4b, ktor\u00e9 s\u00fa z\u00e1visl\u00e9 od pr\u00e1ce in\u00fdch \u010dlenov dom\u00e1cnosti, alebo sa \u017eivia pr\u00e1cou na \u010dierno. Vzh\u013eadom na zjavn\u00fa heterogenitu tejto triedy, aj v jej n\u00e1klonnosti k revol\u00facii sa bude r\u00f4zni\u0165. Nebude v\u0161ak tvori\u0165 jadro kritickej masy. <\/p>\n\n\n\n Nefinan\u010dn\u00fd kapit\u00e1l<\/strong> tvoria (1) stredn\u00ed podnikatelia, ktor\u00ed a priori prejavuj\u00fa n\u00e1klonnos\u0165 k nacionalizmu s vidinou ochrany vlastn\u00e9ho kapit\u00e1lu skrz nacionalistick\u00fd protekcionizmus. Spolu s mal\u00fdmi podnikate\u013emi (t.j. mikopodniky spolu s MSP) zamestn\u00e1vaj\u00fa dve tretiny pracuj\u00facich u n\u00e1s, no na celkov\u00fdch tr\u017eb\u00e1ch sa podie\u013eaj\u00fa len jednou tretinou. Poci\u0165uj\u00fa tlak zo strany (2) ve\u013ek\u00e9ho kapit\u00e1lu, ktor\u00fd naopak zamestn\u00e1va zvy\u0161n\u00fa tretinu pracuj\u00facich, pri\u010dom sa na celkov\u00fdch tr\u017eb\u00e1ch podie\u013eaj\u00fa dvoma tretinami. Stredn\u00fd i ve\u013ek\u00fd kapit\u00e1l je tvoren\u00fd aj dom\u00e1cimi podnikmi, no dominantn\u00e9 postavenie maj\u00fa jednozna\u010dne zahrani\u010dn\u00e9 podniky, resp. podniky v zahrani\u010dnom vlastn\u00edctve. K\u00fdm mal\u00ed podnikatelia maj\u00fa a\u0161pir\u00e1cie v lok\u00e1lnej politike, u stredn\u00fdch a ve\u013ek\u00fdch kapitalistov sa najviac prejavuje oligarchick\u00e1 tendencia – vyu\u017e\u00edvanie kapit\u00e1lu na priame z\u00edskavanie v\u00fdhod pre reprodukciu kapit\u00e1lu \u010di osobn\u00e9ho bohatstva. T\u00edto podnikatelia zvykn\u00fa by\u0165 politicky prelietavej\u0161\u00ed ne\u017e malobur\u017eo\u00e1zia, najm\u00e4 ve\u013ekopodnikatelia – zvykn\u00fa sponzorova\u0165 kohoko\u013evek, kto im dok\u00e1\u017ee zabezpe\u010di\u0165 \u017eelan\u00fd v\u00fdsledok.<\/p>\n\n\n\n Politici<\/strong> v zmysle „profesion\u00e1lni“ \u010dlenovia strany – \u013eudia, ktor\u00ed \u017eij\u00fa z pr\u00e1ce pre stranu alebo pre \u00farad, v ktorom pre stranu pracuj\u00fa – s\u00fa na Slovensku predov\u0161etk\u00fdm p\u00f4vodne malobur\u017euji a stredn\u00ed podnikatelia. V kone\u010dnom d\u00f4sledku je teda politick\u00e1 trieda leg\u00e1lnou formou oligarchickej tendencie t\u00fdchto tried. Vo svojej podstate s\u00fa (predov\u0161etk\u00fdm zvolen\u00ed) politici s\u00edce renti\u00e9ri parazituj\u00faci na svojich sponzoroch a \u0161t\u00e1te, no ich funkcia je \u00fazko sp\u00e4t\u00e1 s reprodukciou kapit\u00e1lu svojich sponzorov a kapit\u00e1lu v\u0161eobecne. Vo vz\u0165ahu k zahrani\u010dn\u00e9mu kapit\u00e1lu teda vystupuj\u00fa ako kompradori, vo vz\u0165ahu k dom\u00e1cim ako z\u00e1stupcovia \u010di vyjedn\u00e1va\u010di medzi kapitalistami \u010di malobur\u017eujmi. Politick\u00e1 strana funguje ako prostriedok politickej v\u00fdroby a spolu s kapit\u00e1lom aj ako n\u00e1stroj reprodukcie seba samej, a preto mo\u017eno hovori\u0165 o triede v marxistickom zmysle slova. Prax hovor\u00ed, \u017ee \u0161t\u00e1t nemo\u017eno redukova\u0165 iba na ekonomick\u00e9 vz\u0165ahy – vo\u010di kapit\u00e1lu je \u0161t\u00e1t s\u00edce v kone\u010dnom d\u00f4sledku serviln\u00fd, no ob\u010dasn\u00e9 trenie dokazuje protichodnos\u0165 z\u00e1ujmov kapitalistov a spr\u00e1vcov \u0161t\u00e1tu. Jedn\u00fdm z ur\u010duj\u00facich aspektov je, kto tejto triede vypl\u00e1ca rentu, resp. kto m\u00e1 v kone\u010dnom d\u00f4sledku v strane moc – ak je to masov\u00e1 \u010dlensk\u00e1 z\u00e1klad\u0148a alebo pracuj\u00faci v\u0161eobecne, tak tak\u00e1 strana, resp. politik nespad\u00e1 pod t\u00fato defin\u00edciu politickej triedy.<\/p>\n\n\n\n Finan\u010dn\u00fd kapit\u00e1l<\/strong> tvor\u00ed m\u00e1 z podstaty svetov\u00e9ho kapitalizmu dominantn\u00e9 postavenie. Slovensko m\u00e1 v\u0161ak aj v\u00fdrazn\u00fa dom\u00e1cu triedu finan\u010dn\u00fdch kapitalistov, ktor\u00ed dominuj\u00fa politickej sf\u00e9re a cel\u00fdch ekonomick\u00fdch odvetviach (nehovoriac o zahrani\u010dnom finan\u010dnom kapit\u00e1li).<\/p>\n\n\n\n S\u00fa to teda z\u00e1visl\u00ed, alebo samostatn\u00ed pracuj\u00faci, ktor\u00ed s\u00fa dne\u0161nou revolu\u010dnou triedou? Tendencia k revolu\u010dnosti (alebo naopak ku konzervativizmu) ur\u010ditej triedy je funkciou ekonomickej nevyhnutnosti. K\u00fdm pre podnikate\u013eov je nevyhnutn\u00e9 vystupova\u0165 na obranu kapit\u00e1lu, tak je pre pracuj\u00facu triedu nevyhnutn\u00e9 vystupova\u0165 kapit\u00e1lu navzdory. Av\u0161ak revolu\u010dn\u00e1 je len tak\u00e1 opoz\u00edcia vo\u010di kapit\u00e1lu, ktor\u00e1 je kreat\u00edvna, ktor\u00e1 s kapit\u00e1lom nevyjedn\u00e1va. Navy\u0161e, pracuj\u00faca trieda, ani rozdelen\u00e1 na uveden\u00e9 podtriedy, nevstupovala do predo\u0161l\u00fdch revol\u00faci\u00ed ako monolit. Jadro revol\u00facie tvorili \u010dasto konkr\u00e9tne skupiny, nie priemyseln\u00fd proletari\u00e1t ako celok. Kto teda tvor\u00ed toto revolu\u010dn\u00e9 jadro dnes?<\/p>\n\n\n\n K\u00fdm \u010das\u0165 predvoja m\u00f4\u017ee (a nevyhnutne bude) tvori\u0165 inteligencia<\/em>, samotn\u00fd revolu\u010dn\u00fd subjekt tvoria \u201cuvedomel\u00e9\u201d \u010dasti pracuj\u00facej triedy, ktor\u00e9 maj\u00fa v ruk\u00e1ch tie prostriedky v\u00fdroby, ktor\u00e9 dok\u00e1\u017eu syst\u00e9m ako polo\u017ei\u0165 na kolen\u00e1, tak i posun\u00fa\u0165 do kvalitat\u00edvne nov\u00e9ho \u0161t\u00e1dia a vytvori\u0165 nov\u00fd ekonomick\u00fd imperat\u00edv, nov\u00fd dominantn\u00fd v\u00fdrobn\u00fd vz\u0165ah.<\/p>\n\n\n\n Chrbticu slovenskej ekonomiky tvor\u00ed automobilov\u00fd priemysel. Ten zamestn\u00e1va s\u00edce len okolo 6% pracuj\u00facich, no zodpoved\u00e1 za 40% ceny exportu a na tr\u017eb\u00e1ch v priemysle sa podie\u013ea takmer polovi\u010dn\u00fdm podielom (asi 12% z tr\u017eieb celkom). Asi 8% pracuj\u00facich je zamestnan\u00fdch vo ve\u013eko- a maloobchode, ktor\u00fd tvor\u00ed a\u017e \u0161tvrtinu celkov\u00fdch tr\u017eieb na Slovensku. Odvetvie IT a telekomunik\u00e1cii, ktor\u00e9 je vit\u00e1lne pre chod nie len ekonomiky, ale spolo\u010dnosti ako takej, nem\u00e1 ve\u013ek\u00fd podiel na tr\u017eb\u00e1ch (~3%) a zamestn\u00e1va taktie\u017e iba nie\u010do cez 1,5% pracuj\u00facich, z \u010doho mno\u017estvo tvor\u00ed malobur\u017eo\u00e1zia alebo zbur\u017eo\u00e1znel\u00ed pracuj\u00faci. Lep\u0161ie je na tom obdobne vit\u00e1lny (najm\u00e4 v just-in-time ekonomike) sektor dopravy a skladovania, ktor\u00fd sa na celkov\u00fdch tr\u017eb\u00e1ch podie\u013ea asi 5% a zamestn\u00e1va 3% pracuj\u00facich. <\/p>\n\n\n\n Automobilov\u00fd a pridru\u017een\u00fd elektrotechnick\u00fd priemysel, IT a telekomunik\u00e1cie i logistika s\u00fa v\u0161etko odvetvia, ktor\u00e9 s\u00fa predmetom dynamick\u00fdch zmien. Napriek s\u00fa\u010dasnej stagnuj\u00facej aplik\u00e1cii inov\u00e1ci\u00ed je moderniza\u010dn\u00fd proces nezadr\u017eate\u013en\u00fd. Tento proces bude sprev\u00e1dzan\u00fd prekariz\u00e1ciou pracuj\u00facich. Vzh\u013eadom na \u00falohu slovenskej ekonomiky v svetovej a region\u00e1lnej de\u013ebe pr\u00e1ce nie je pravdepodobn\u00e9, \u017ee sa zo z\u00e1visl\u00fdch pracuj\u00facich stan\u00fa zamestnanci slu\u017eieb a platforiem v takej miere, v akej je to mo\u017en\u00e9 pozorova\u0165 v imperialistickom jadre. Priemyseln\u00fd proletari\u00e1t preto pravdepodobne ostane najpo\u010detnej\u0161ou skupinou v revolu\u010dnej mase. K prekariz\u00e1cii v\u0161ak doch\u00e1dza plo\u0161ne, dokonca aj v k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch sektoroch ako je IT, a preto je nevyhnutn\u00e9 ostro sledova\u0165 aktivity pracuj\u00facich a \u017eivnostn\u00edkov z don\u00fatenia v tomto sektore. S\u00edce neposkytne v\u00fdznamn\u00fd po\u010det revolu\u010dne laden\u00fdch os\u00f4b, no zru\u010dnosti t\u00fdchto \u013eud\u00ed bud\u00fa o to viac k\u013e\u00fa\u010dov\u00e9 po\u010das i po revol\u00facii.<\/p>\n\n\n\n Na koho sa teda zamera\u0165 pri agit\u00e1cii a eduk\u00e1cii? S\u00fa to pracuj\u00faci v automobilovom a elektrotechnickom priemysle, pracuj\u00faci v n\u00e1kladnej doprave a logistike a v men\u0161ej miere v obchode. \u010ealej ide o agent\u00farnych pracuj\u00facich v priemysle spolu s \u010das\u0165ou (najm\u00e4 pracuj\u00faceho) \u0161tudentstva a \u017eivnostn\u00edkov z don\u00fatenia (predov\u0161etk\u00fdm v IT). Okrajovo bud\u00fa revol\u00faciu podporova\u0165 jednotliv\u00ed mal\u00ed podnikatelia, preva\u017ene s vidinou ochrany pred krachom sp\u00f4soben\u00fdm ve\u013ek\u00fdm kapit\u00e1lom, no ich podpora bude ve\u013emi nest\u00e1la a podmiene\u010dn\u00e1. Dom\u00e1ci kapit\u00e1l s\u00edce mo\u017eno z\u00edska\u0165 skrz pr\u00eds\u013eub invest\u00edcii v r\u00e1mci sn\u00e1h o rozvoj v\u00fdrobn\u00fdch s\u00edl, v rozhoduj\u00facom bode ale spolupr\u00e1cu odmietnu; drobn\u00e1 \u010das\u0165 sa podvol\u00ed, \u010das\u0165 ujde, v\u00e4\u010d\u0161ia \u010das\u0165 bude od za\u010diatku podporova\u0165 reakciu – ich pomer bude z\u00e1visie\u0165 od konkr\u00e9tnych podmienok.<\/p>\n\n\n\n Na z\u00e1ver: revolu\u010dn\u00fd program mus\u00ed by\u0165 formulovan\u00fd v prospech v\u0161etk\u00fdch pracuj\u00facich (a v kone\u010dnom d\u00f4sledku aj v prospech \u010dasti malobur\u017eo\u00e1zie), no bud\u00fa to pracuj\u00faci z k\u013e\u00fa\u010dov\u00fdch sektorov, ktor\u00ed ho ako jedin\u00ed bud\u00fa vedie\u0165 presadi\u0165 a obr\u00e1ni\u0165.<\/p>\n\n\n\n Zdroje: <\/strong>Median<\/em>: 2016<\/a>, 2018<\/a>; IVO<\/em>: 2017<\/a><\/p>\n\n\n\n -sp-<\/em><\/p>\n\n\n\nMalobur\u017eo\u00e1zia<\/strong><\/h5>\n\n\n\n
Kapit\u00e1l<\/strong><\/h5>\n\n\n\n
Revolu\u010dn\u00fd subjekt<\/strong><\/h5>\n\n\n\n
S\u00fahlas\u00ed\u0161 s nami? Pridaj sa!<\/h3>\n\n\n