Komunistická strana Slovenska sa dopustila schvaľovania samej seba. Aj takto by sa dal opísať najčerstvejší pokus o kriminalizáciu hlasov (zdanlivo) odmietajúcich liberálnu demokraciu. Rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu o spáchaní trestného činu schvaľovania a propagácie režimov potláčajúcich ľudské práva a slobody bilbordmi s heslom „Bez socializmu to nepôjde“ na 100. výročie založenia Komunistickej strany má hneď niekoľko úrovní, na ktoré sa oplatí pozrieť bližšie: kto je odsúdený a prečo, aký je kontext a čo bude ďalej.
Komunistická strana Slovenska nie je právnou nástupníčkou KSČ, resp. prednovembrovej vládnej KSS. Tou je strana Smer, ktorá pohltila SDĽ, čo bola reformovaná KSS. Komu sa reformy nepáčili, z KSS-SDĽ vystúpil a po krátkych peripetiách sa nalodil na KSS ’91. O tom, že nešlo o najostrejšie ceruzky marxistického peračníka sme písali v našom texte o dejinách ľavice u nás. A to je aj dôvod, prečo KSS ’91 nebola schopná sebareflexie a upadla tak nízko, že bola schopná spolupracovať s Harabinom a koketovať s krajnou pravicou. S komunizmom túto stranu okrem mena spája už len jej nostalgia po tom čo bývalo. No ešte aj toto spomínanie je selektívne a obmedzené na dobu, kedy bola politická úroveň a progresivizmus strany nepriamo úmerný budovaniu infraštruktúry a služieb. Práve boj súčasnej KSS proti veterným mlynom „progresivistickej LGBTI agendy“ či imigrácie ju robí viac obdivovateľkou ľudáctva než socializmu. KSS bola odsúdená za propagovanie nesprávneho režimu. Ale súd to videl inak.
Celý text bilbordu je: „Bez socializmu to nepôjde – 100 rokov komunistov na Slovensku – 1921-2021“. Samosudca neuznal KSS ’91 vinnú za propagáciu komunizmu ako takého – to je zatiaľ v istej miere legálne. Jediné pojítko medzi spornými bilbordmi a naplnením skutkovej podstaty Trestného zákona v kontexte Zákona o protiprávnosti komunistického systému je kontinuita medzi KSČ a KSS ’91, ktorú bilbord naznačuje. Lenže KSS nie je právnou nástupníčkou KSS [dialektika, sic!], a tak KSS bola mohla podať odpor tvrdiac, že hovorí o komunistickom hnutí celkovo, že KSČ v 20. rokoch je neporovnateľná s tou v roku 1968 či 1989, alebo, a to predovšetkým, že Zákon 125/1996 KSČ kriminalizuje až od roku 1948. Ústredný výbor KSS sa neodvolal.
Z uvedeného je evidentné, že rozhodnutie súdu hraničí s ľubovôľou výkladu zákona. Napriek tomu tento úspech pohrobkov klérofašizmu – podávateľov z denníka Postoj – a neschopnosť Kvázi Komunistov Slovenska obhájiť sa vytvoril precedens, ktorý bude sťažovať životy všetkým, čo sa zasadzujú za lepší svet. V tomto spočíva nebezpečenstvo verdiktu súdu. Kriminalizácia komunistického hnutia je normálnou súčasťou liberálnej demokracie v dvoch smeroch. Na jednej strane sú tu ľudia a organizácie, pre ktoré je boj proti komunizmu takmer doslova svätou vojnou – buď z presvedčenia o nacistickej konšpiračnej teórii o židoboľševizme, alebo zo zášti kvôli perzekúcii KSČ voči kléru (často sympatizanti Slovakštátu) a občianskeho disentu (z ktorého zasa vzišli privatizační zlodeji). Nečudo, že sú to teda strany ako KDH, KDÚ-ČSL, ODS a TOP09, ktoré v Česko-Slovensku najhorlivejšie bojujú proti prízraku komunizmu. Tento boj je ale zväčša symbolický v tom zmysle, že reálne nikomu príčetnému ruky nezväzuje. Len vytvára pôdu pre možnú súdnu šikanu. Ani na Slovensku ani v Česku nie je napriek týmto zákonom explicitne zakázané propagovať marxizmus, nie je nám zakázané sa združovať a tak ďalej. Na druhej strane – zatiaľ. Zatiaľ to nie je ilegálne, lebo zatiaľ nás nevnímajú ako hrozbu. V momente, až naše hnutie naberie na počtoch a kvalite, potom sa tieto zákony stanú pôdou pre reálnu perzekúciu.
Ostáva otázkou, čo s tým teraz. Nestačí sa pohoršovať, no v konečnom dôsledku ani protestovať. KSS o zvrátenie rozsudku nestojí, nestojí oň ani širšia či užšia verejnosť, z vlády právnej nástupníčky KSČ-KSS sa proti súdnemu rozkazu vyjadril len dvorný šašo Blaha, ktorý je za svoju úlohu užitočného idiota platený: aj volič, ktorého rozhodnutie škrie ostane sýty, aj strana Smer-SSD ostane celá bez toho, aby musela pohnúť prstom. Koniec koncov, Smeru tieto rozsudky tiež padnú vhod. Smer sa musí o voliča pretekať s Hlasom a Republikou, pričom KSS je posledná strana „naľavo“, ktorú Smer ešte nepohltil – to sú voliči zadarmo. Ale to je špekulácia. Podstatné je, že sa s touto právnou realitou musíme v strednodobom horizonte naučiť žiť.
Jediná zmysluplná možnosť je organizovať sa v spoločnej organizácii, ktorá dokáže na útoky reagovať lepšie než KSS, a ktorá zaštíti všetkých tých, proti ktorým táto legislatíva bude použitá. Liberálna demokracia prestáva byť tou platformou pre všetkých, za akú sa doteraz aspoň vydávala. A my to prijímame s otvorenou náručou: keď sme kritizovali USA kým mali svoje liberálne masky, zneli sme nepríčetne. Trump túto masku strhol plnou silou. Nech majú rozsudky ako tento podobný efekt! Iste, ľahšie sa pracuje v liberálnom prostredí. No to prestáva existovať, nech sa proti tomu budeme stavať na zadné akokoľvek. A popri tomto „ľavica“ zaspala na vavrínoch – je bezbranná a nepripravená. Pozrite sa, kde je teraz kultúrna obec, ktorá sa spoliehala na infraštruktúru a financie štátu – to čaká aj „občiansku spoločnosť“.
Pripravte sa teda spolu s nami. Bez socializmu to nepôjde.
